Od privatizácie ku globalizácii bez spiatočného lístka
(Roman Michelko: Eseje o globalizácii. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2009.)
Nejde náhodou o scifi? Môže sa pýtať nejeden čitateľ najnovšej knihy Romana Michelka. Ale nejde, určite by odpovedala hŕstka uvedomelých hľadačov múdrosti a životnej pravdy, ktorí si jediní uvedomujú nebezpečenstvo globalizácie a nástrahy konzumného spôsobu vnímania médií, spoločností a javov okolo nás. Prostredníctvom esejí, ale zrozumiteľným jazykom rozpráva Roman Michelko príbeh, ktorý sa však neodohráva na vzdialenom neznámom a neidentifikovateľnom mieste, ale práveže aj tu u nás, v našom meste, paneláku, či vo vlastnej domácnosti. O čo intenzívnejšie komunikujeme, dealujeme, diverzifikujeme, leasujeme (ľaľa ho, ako sa tieto neslovenské papľuhy udomácnili v našej ľúbozvučnej sloven-číne), o to viac globalizujeme a sme globalizovaní mechanizmom deštrukcie národných osobitostí a svojrázu. Mimovoľne sa mi pri čítaní Michelkových Esejí o globalizácii v spomienkach vracia jedna z Kafkových poviedok o mučiacom stroji, ktorý priamo do kože vpisuje, použijúc aktuálny jazyk, globálne pravdy. Celé to začalo nenápadne, iba ako ekonomický proces, ktorý sa vyrovnal lavíne strhujúcej so sebou všetko – hospodárstvo, kultúru, tradície i medziľudské vzťahy. Dnes sa však už nemusíme báť, že globalizácia príde, ale mali by sme pociťovať prirodzenú, ba dokonca až sebazáchovnú obavu z jej dôsledkov. A to najmä preto, že už je tu, všadeprítomná a z roka na rok všemocnejšia. Autor sa vo svojej knihe však neobmedzuje na mentorovanie, že globalizácia je zlá, ale až do najtajnejších zákutí ju odhaľuje, jej systém fungovania, zákonitosti a strháva z nej masku „kvázi-slobody“, „kvázi-demokracie“, „kvázi-nezávislosti“. Michelkova kniha obsahuje takmer tucet, ale netuctových esejí, filozoficko-spoločenských sond, až priveľmi aktuálnej, každého sa dotýkajúcej a všeobsiahlej liberálnej koncepcie sveta. Globalizácia je vírusom, ktorý na prvý i druhý pohľad môže prinášať pozitíva, či benefity, ale za sotva okamihy nádychu nezávislosti platíme, a to tak, že nás putá ekonomickej závislosti zväzujú oveľa silnejšie ako predtým. Globálny, globalizovaný, globalizujúci, glokálny... Pokračovať by sme mohli takto ďalej, ale vráťme sa symbolicky na začiatok tejto knihy, a to nielen doslovne (kde v úvode Michelko vysvetľuje svoj tvorivý zámer – „som totiž presvedčený, že len otvorený spoločenský diskurz o negatívach globalizácie v masových médiách môže postupne pripraviť predpoklady na zmenu spoločenského vedomia“), ale skôr k jej prvému hýbateľovi-pisateľovi, ktorý brilantne spája príťažlivé témy a argumentácie spolu so živým pulzujúcim jazykom, aby ponúkol (po)čítateľom (duševných) majetkov alternatívu. A tou je kniha plná myšlienok, provokatívnych i inšpiratívnych, kvalitných textov, ktoré v novodobej slovenskej literárno-filozofujúcej spisbe absentujú, a tiež zaujímavých myšlienkových pochodov súčasníka, politológa, hľadača múdrosti i jej milovníka. Autor nás zbytočne nezaťažuje a ani sa nesnaží ohúriť stovkami citácií a odkazov na „globalistickú“ literatúru, ale konkrétnymi príkladmi z našej „maličkej“ dedovizne menom svet vovádza do problematiky aj tých neveriacich, nepresvedčených či váhajúcich. Tvrdé kritické slová nie sú kritikou samoúčelnou, ale iba pomáhajú otvoriť oči ľudom, ktorí sú ohlušení mediálnymi pravdami hŕstky mocných a vplyvných, čiže úspešne globalizovaných a globalizujúcich. Roman Michelko nemyslí len v slovenskom kontexte, ale svetovom, berúc do úvahy súvislosti a súvsťažnosti medzinárodných politických vzťahov. Ale modely, ktoré predstavuje, sú v malom platné aj v našich pomeroch, len stačí precitnúť a neuveriť každej správe, vyfabrikovanej hoc´ aj za Veľkou mlákou, a importovanej prostredníctvom moderných technológíí. Autor tiež nastavuje zrkadlo našej nedávnej histórii, kedy sme vlastne neprežívali nič iné, ako príchod globalizácie na Slovensko. Žiaľ, lístok od privatizácie po globalizáciu bol jednosmerný a dostali sme sa tak po konečnú bez možnosti návratu. Globalizácia prišla k nám v prestrojení kupónovej privatizácie, zlyhávajúcej domácej kapitálovotvornej vrstvy, prudkej devalvácie, výpredaja strategických podnikov, príchodu nadnárodných korporácií. Roman Michelko presne a spoľahlivo diagnostikuje naše ekonomické prostredie ovládané nadnárodnými spoločnosťami a finančnými skupinami, ale jedna vec je určiť diagnózu, a druhá vedieť, ako liečiť, a tretia, tá najpodstatnejšia, hoci aj v prípade búrania národno-štátnych hraníc takmer nemožná a nepripúšťajúca akúkoľvek liečbu. A preto nebuďme prekvapení, ak sa v médiách dozvieme o novinkách riaditeľstva tokajských viníc v Indii, o výrobe liptovskej bryndze v Číne, o práci marketingového oddelenia výroby oravskej slaniny v Malajzii alebo si pochutnáme na Bánoveckých oštiepkoch z Brazílie. Zdá sa vám to nemožné? Stačí si prelistovať knihu Romana Michelka Eseje o globalizácii a zistíte, že to nie je nijaký problém, veď všetky spoločnosti sú už úspešne zosieťované, „voľkajú“ si v ekonomickom područí nadnárodných korporácií a po racionalizačnom zefektívňovaní procesov sú už naplno zglobalizované...
(Roman Michelko: Eseje o globalizácii. Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2009.)
Nejde náhodou o scifi? Môže sa pýtať nejeden čitateľ najnovšej knihy Romana Michelka. Ale nejde, určite by odpovedala hŕstka uvedomelých hľadačov múdrosti a životnej pravdy, ktorí si jediní uvedomujú nebezpečenstvo globalizácie a nástrahy konzumného spôsobu vnímania médií, spoločností a javov okolo nás. Prostredníctvom esejí, ale zrozumiteľným jazykom rozpráva Roman Michelko príbeh, ktorý sa však neodohráva na vzdialenom neznámom a neidentifikovateľnom mieste, ale práveže aj tu u nás, v našom meste, paneláku, či vo vlastnej domácnosti. O čo intenzívnejšie komunikujeme, dealujeme, diverzifikujeme, leasujeme (ľaľa ho, ako sa tieto neslovenské papľuhy udomácnili v našej ľúbozvučnej sloven-číne), o to viac globalizujeme a sme globalizovaní mechanizmom deštrukcie národných osobitostí a svojrázu. Mimovoľne sa mi pri čítaní Michelkových Esejí o globalizácii v spomienkach vracia jedna z Kafkových poviedok o mučiacom stroji, ktorý priamo do kože vpisuje, použijúc aktuálny jazyk, globálne pravdy. Celé to začalo nenápadne, iba ako ekonomický proces, ktorý sa vyrovnal lavíne strhujúcej so sebou všetko – hospodárstvo, kultúru, tradície i medziľudské vzťahy. Dnes sa však už nemusíme báť, že globalizácia príde, ale mali by sme pociťovať prirodzenú, ba dokonca až sebazáchovnú obavu z jej dôsledkov. A to najmä preto, že už je tu, všadeprítomná a z roka na rok všemocnejšia. Autor sa vo svojej knihe však neobmedzuje na mentorovanie, že globalizácia je zlá, ale až do najtajnejších zákutí ju odhaľuje, jej systém fungovania, zákonitosti a strháva z nej masku „kvázi-slobody“, „kvázi-demokracie“, „kvázi-nezávislosti“. Michelkova kniha obsahuje takmer tucet, ale netuctových esejí, filozoficko-spoločenských sond, až priveľmi aktuálnej, každého sa dotýkajúcej a všeobsiahlej liberálnej koncepcie sveta. Globalizácia je vírusom, ktorý na prvý i druhý pohľad môže prinášať pozitíva, či benefity, ale za sotva okamihy nádychu nezávislosti platíme, a to tak, že nás putá ekonomickej závislosti zväzujú oveľa silnejšie ako predtým. Globálny, globalizovaný, globalizujúci, glokálny... Pokračovať by sme mohli takto ďalej, ale vráťme sa symbolicky na začiatok tejto knihy, a to nielen doslovne (kde v úvode Michelko vysvetľuje svoj tvorivý zámer – „som totiž presvedčený, že len otvorený spoločenský diskurz o negatívach globalizácie v masových médiách môže postupne pripraviť predpoklady na zmenu spoločenského vedomia“), ale skôr k jej prvému hýbateľovi-pisateľovi, ktorý brilantne spája príťažlivé témy a argumentácie spolu so živým pulzujúcim jazykom, aby ponúkol (po)čítateľom (duševných) majetkov alternatívu. A tou je kniha plná myšlienok, provokatívnych i inšpiratívnych, kvalitných textov, ktoré v novodobej slovenskej literárno-filozofujúcej spisbe absentujú, a tiež zaujímavých myšlienkových pochodov súčasníka, politológa, hľadača múdrosti i jej milovníka. Autor nás zbytočne nezaťažuje a ani sa nesnaží ohúriť stovkami citácií a odkazov na „globalistickú“ literatúru, ale konkrétnymi príkladmi z našej „maličkej“ dedovizne menom svet vovádza do problematiky aj tých neveriacich, nepresvedčených či váhajúcich. Tvrdé kritické slová nie sú kritikou samoúčelnou, ale iba pomáhajú otvoriť oči ľudom, ktorí sú ohlušení mediálnymi pravdami hŕstky mocných a vplyvných, čiže úspešne globalizovaných a globalizujúcich. Roman Michelko nemyslí len v slovenskom kontexte, ale svetovom, berúc do úvahy súvislosti a súvsťažnosti medzinárodných politických vzťahov. Ale modely, ktoré predstavuje, sú v malom platné aj v našich pomeroch, len stačí precitnúť a neuveriť každej správe, vyfabrikovanej hoc´ aj za Veľkou mlákou, a importovanej prostredníctvom moderných technológíí. Autor tiež nastavuje zrkadlo našej nedávnej histórii, kedy sme vlastne neprežívali nič iné, ako príchod globalizácie na Slovensko. Žiaľ, lístok od privatizácie po globalizáciu bol jednosmerný a dostali sme sa tak po konečnú bez možnosti návratu. Globalizácia prišla k nám v prestrojení kupónovej privatizácie, zlyhávajúcej domácej kapitálovotvornej vrstvy, prudkej devalvácie, výpredaja strategických podnikov, príchodu nadnárodných korporácií. Roman Michelko presne a spoľahlivo diagnostikuje naše ekonomické prostredie ovládané nadnárodnými spoločnosťami a finančnými skupinami, ale jedna vec je určiť diagnózu, a druhá vedieť, ako liečiť, a tretia, tá najpodstatnejšia, hoci aj v prípade búrania národno-štátnych hraníc takmer nemožná a nepripúšťajúca akúkoľvek liečbu. A preto nebuďme prekvapení, ak sa v médiách dozvieme o novinkách riaditeľstva tokajských viníc v Indii, o výrobe liptovskej bryndze v Číne, o práci marketingového oddelenia výroby oravskej slaniny v Malajzii alebo si pochutnáme na Bánoveckých oštiepkoch z Brazílie. Zdá sa vám to nemožné? Stačí si prelistovať knihu Romana Michelka Eseje o globalizácii a zistíte, že to nie je nijaký problém, veď všetky spoločnosti sú už úspešne zosieťované, „voľkajú“ si v ekonomickom područí nadnárodných korporácií a po racionalizačnom zefektívňovaní procesov sú už naplno zglobalizované...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára