O hovorcoch a komunikácii inak
Ak píšem o hovorcoch a komunikácii, určite nesmiem opomenúť ani bohatosť a pestrosť slovenčiny, ktorá umožňuje rozlet starým myšlienkam v novom šate. Ponúkam vám pár frazém, prísloví, okrídlených viet, ktoré sú známe, ale i tie, ktoré (zatiaľ) nie sú známe, pretože som si ich vymyslel. Len čas a samotný jazyk ukážu, či majú šancu prežiť v našom komunikačnom svete.
Kto do teba kameňom, ty do neho slovom.
Hnev je zlý hovorca.
Byť na dosah slova.
Múdrejší hovorca ustúpi.
Bojovali do posledného slova.
Povedať z mosta do sprosta.
Slovo robí hovorcu.
Div si jazyk nedoláme.
Aj majster slova sa utne.
Aký pán, taký hovorca.
Odísť do večných slovísk.
Vyhadzovať slová plným priehrštím.
Mlčať ako hovorca.
Všetkými slovami mazaný.
Kto hovorí naposledy, ten hovorí najlepšie.
Čo na srdci, to na jazyku ... a zajtra na úrade práce.
Kam šéf nemôže, pošle hovorcu.
Čo môžeš povedať dnes, neodkladaj na zajtra.
Opakovať všetko ako hovorca.
Komunikovať plnou parou.
Stáť na hlinených slovách.
Nikto hovorcom z neba nespadol.
Brnkať niekomu po slove.
Sľuby sa sľubujú, novinári sa radujú (že majú čo písať).
Trafený hovorca zagága.
Ujsť rovno pred slovom.
Informácie hýbu svetom.
Slová prinášajú šťastie. Ale komu?
Potemkinovské správy.
Slovo za slovo, zub za zub.
Šéfa poznáš podľa práce ... hovorcu.
Ako sa do rádia volá, tak sa z rádia ozýva.
Vraziť niekomu slovo do chrbta.
Neveriť vlastným slovám.
V núdzi poznáš hovorcu.
Spustiť slovnú lavínu.
Hovorca, ktorý breše, aj hryzie (nič iné totiž nevie).
Deň otvorených rečí.
Každý je hovorcom svojho šťastia.