Komunikácia pre samosprávy nie je určená iba pre samosprávy
(Katarína Dienerová: Komunikácia pre samosprávy. Municipalia, Žilina 2007.)
Tak ako sa bez vetra ani lístok nepohne, bez komunikácie sa nezaobíde žiadne spoločenstvo. Verejné, súkromné, ziskové, či neziskové, profesionálne alebo záujmové. A hoci už kníh o komunikácii vyšlo a stále vychádza neúrekom, predsa len si každá sféra vyžaduje individuálny prístup. Interná komunikácia výrobnej firmy a mestského úradu prebieha rozdielne, rovnako ako externé výstupy bankovej inštitúcie a samosprávneho kraja. Katarína Dienerová ponúka pohľad na aktivity samosprávy, najmä mestskej, pričom inšpiráciu čerpala z vlastnej americkej skúsenosti. Nejde o bezbrehé ospevovanie tamojšieho systému, ale o pretlmočenie variantu otvoreného komunikovania samosprávy. Dnes sa už na Slovensku ujal trend angažovania odborníkov na mestské, obecné i krajské úrady, ktorých pracovnou náplňou je komunikácia. A je pritom úplne jedno, či ide o hovorcov, tlačových tajomníkov, referentov pre styk s verejnosťou alebo komunikačných manažérov. Nazvime ich tak ako autorka – komunikátori, teda osoby, zodpovedné za externú i internú komunikáciu, komunikačnú stratégiu i jej napĺňanie v každodennom živote kraja, mesta alebo obce. Táto kniha prináša sumár efektívnej a transparentnej komunikácie, ktorý sa zíde nielen komunikačným oddeleniam, informačným odborom, referátom pre styk s verejnosťou, klientským centrám alebo kanceláriám prvého kontaktu, ale aj novinárom, o ktorých sa často hovorí, že voči komunikátorom stoja na opačnej strane. Práve K. Dienerová naznačuje fakt, ktorý sa na Slovensku udomácňuje len postupne, že „samospráva médiá priamo potrebuje na to, aby prostredníctvom nich mohla občanov informovať a komunikovať s nimi“. Mestský komunikačný systém patrí medzi základné pojmy tejto knihy, ktorý upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť strategického plánovania a budovania tohto systému. Preto trpkosmiešne vyznieva nedávne vyjadrenie primátora jedného podtatranského mesta, že zrušil funkciu hovorcu „na základe mnohých podnetov a snahy o zlepšenie komunikácie medzi mestským úradom a informačnými médiami.“ Nuž, treba vyčkať, ako budú vnímať tento krok novinári alebo zástupcovia neziskových združení. Kniha K. Dienerovej sa práve naopak „zasadzuje za vytvorenie samostatného komunikačného oddelenia, ktoré by nemalo chýbať na žiadnom mestskom úrade. Podobne združenie Otvorená samospráva si kladie za jeden zo svojich cieľov vysvetľovať voleným zástupcom občanov, že je nevyhnutné mať osobu zodpovednú za komunikáciu. Aj z tohto dôvodu odporúčam „Komunikáciu pre samosprávy“ K. Dienerovej do pozornosti všetkým zamestnancom samospráv, ktorí sa zaoberajú informovaním, zverejňovaním aktualít, odpovedaním na otázky novinárov, zabezpečovaním krízového manažmentu, tvorením korporátnej identity, organizovaním dní otvorených dverí a podobných podujatí krajov, miest a obcí. Obohatením tejto knihy sú prílohy, ponúkajúce príklady overené praxou. Či už je to štruktúra oddelenia komunikácie a verejných záležitostí mesta Chandler, strategický plán komunikácie Portsmouthu alebo akčný plán služby zákazníkom v Richmonde. Každá komunikácia potrebuje minimálne dvoch partnerov, rovnako ako kniha bez autora a čitateľa nemá zmysel. Katarína Dienerová a jej „Komunikácia pre samosprávy“ vypĺňa prázdne miesto v odbornej literatúre a ponúka výborný základ pre aktívnu komunikáciu samosprávy, avšak treba pripomenúť, že nie je odpoveďou na všetky otázky, ani neponúka riešenia akejkoľvek krízy. To nie je možné nielen kvôli jedinečnosti každého kraja, mesta či obce, ale aj vďaka neustálemu rozvoju informačných technológií.
(Katarína Dienerová: Komunikácia pre samosprávy. Municipalia, Žilina 2007.)
Tak ako sa bez vetra ani lístok nepohne, bez komunikácie sa nezaobíde žiadne spoločenstvo. Verejné, súkromné, ziskové, či neziskové, profesionálne alebo záujmové. A hoci už kníh o komunikácii vyšlo a stále vychádza neúrekom, predsa len si každá sféra vyžaduje individuálny prístup. Interná komunikácia výrobnej firmy a mestského úradu prebieha rozdielne, rovnako ako externé výstupy bankovej inštitúcie a samosprávneho kraja. Katarína Dienerová ponúka pohľad na aktivity samosprávy, najmä mestskej, pričom inšpiráciu čerpala z vlastnej americkej skúsenosti. Nejde o bezbrehé ospevovanie tamojšieho systému, ale o pretlmočenie variantu otvoreného komunikovania samosprávy. Dnes sa už na Slovensku ujal trend angažovania odborníkov na mestské, obecné i krajské úrady, ktorých pracovnou náplňou je komunikácia. A je pritom úplne jedno, či ide o hovorcov, tlačových tajomníkov, referentov pre styk s verejnosťou alebo komunikačných manažérov. Nazvime ich tak ako autorka – komunikátori, teda osoby, zodpovedné za externú i internú komunikáciu, komunikačnú stratégiu i jej napĺňanie v každodennom živote kraja, mesta alebo obce. Táto kniha prináša sumár efektívnej a transparentnej komunikácie, ktorý sa zíde nielen komunikačným oddeleniam, informačným odborom, referátom pre styk s verejnosťou, klientským centrám alebo kanceláriám prvého kontaktu, ale aj novinárom, o ktorých sa často hovorí, že voči komunikátorom stoja na opačnej strane. Práve K. Dienerová naznačuje fakt, ktorý sa na Slovensku udomácňuje len postupne, že „samospráva médiá priamo potrebuje na to, aby prostredníctvom nich mohla občanov informovať a komunikovať s nimi“. Mestský komunikačný systém patrí medzi základné pojmy tejto knihy, ktorý upriamuje pozornosť na nevyhnutnosť strategického plánovania a budovania tohto systému. Preto trpkosmiešne vyznieva nedávne vyjadrenie primátora jedného podtatranského mesta, že zrušil funkciu hovorcu „na základe mnohých podnetov a snahy o zlepšenie komunikácie medzi mestským úradom a informačnými médiami.“ Nuž, treba vyčkať, ako budú vnímať tento krok novinári alebo zástupcovia neziskových združení. Kniha K. Dienerovej sa práve naopak „zasadzuje za vytvorenie samostatného komunikačného oddelenia, ktoré by nemalo chýbať na žiadnom mestskom úrade. Podobne združenie Otvorená samospráva si kladie za jeden zo svojich cieľov vysvetľovať voleným zástupcom občanov, že je nevyhnutné mať osobu zodpovednú za komunikáciu. Aj z tohto dôvodu odporúčam „Komunikáciu pre samosprávy“ K. Dienerovej do pozornosti všetkým zamestnancom samospráv, ktorí sa zaoberajú informovaním, zverejňovaním aktualít, odpovedaním na otázky novinárov, zabezpečovaním krízového manažmentu, tvorením korporátnej identity, organizovaním dní otvorených dverí a podobných podujatí krajov, miest a obcí. Obohatením tejto knihy sú prílohy, ponúkajúce príklady overené praxou. Či už je to štruktúra oddelenia komunikácie a verejných záležitostí mesta Chandler, strategický plán komunikácie Portsmouthu alebo akčný plán služby zákazníkom v Richmonde. Každá komunikácia potrebuje minimálne dvoch partnerov, rovnako ako kniha bez autora a čitateľa nemá zmysel. Katarína Dienerová a jej „Komunikácia pre samosprávy“ vypĺňa prázdne miesto v odbornej literatúre a ponúka výborný základ pre aktívnu komunikáciu samosprávy, avšak treba pripomenúť, že nie je odpoveďou na všetky otázky, ani neponúka riešenia akejkoľvek krízy. To nie je možné nielen kvôli jedinečnosti každého kraja, mesta či obce, ale aj vďaka neustálemu rozvoju informačných technológií.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára